Ústavná starostlivosť

(Zákon č. 36/2005 Z. z. zákon o rodine)

Náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.

Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.

Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.

Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.

Z dôležitých dôvodov môže súd predĺžiť ústavnú starostlivosť až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti.

Súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.

Ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.

Súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.

Vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v zariadení

(podľa zákona 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

Opatrenia podľa tohto zákona sa vykonávajú v zariadeniach, ktorými sú:

1. detský domov,

2. detský domov pre maloletých bez sprievodu,

3. krízové stredisko,

4. resocializačné stredisko pre drogovo závislých (ďalej len resocializačné stredisko )

5. a v iných zariadeniach zriadených na vykonávanie opatrení podľa tohto zákona.

Opatrenia podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, sa vykonávajú v zariadeniach, ktoré zriadili

1. určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,

2. obec,

3. vyšší územný celok,

4. akreditovaný subjekt.

Každé zariadenie musí mať názov, z ktorého vyplýva predmet jeho činnosti a odborné zameranie, a ak je to vhodné a účelné, aj jeho cieľovú skupinu. Verejné označenie zariadenia názvom sa nevyžaduje. Účel na ktorý bolo zariadenie zriadené sa zabezpečuje najmä vykonávaním pomoci na zvládnutie krízy, pomoci pri príprave na školské vyučovanie, psychologickej starostlivosti, poskytovaním bývania, stravovania a pod.

Zariadenie vykonáva svoju činnosť podľa účelu, na ktorý bolo zriadené ambulantnou formou, celodennou formou alebo po určitú časť dňa, pobytovou formou.

Detský domov

Detský domov je prostredie utvorené a usporiadané na účely vykonávania rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, predbežného opatrenia a o uložení výchovného opatrenia. Detský domov dočasne nahrádza dieťaťu jeho prirodzené rodinné prostredie alebo náhradné rodinné prostredie.

Ak ústavná starostlivosť skončí dosiahnutím plnoletosti alebo predĺžením ústavnej starostlivosti do 19 rokov veku, môže mladý dospelý požiadať detský domov o poskytovanie starostlivosti až do jeho osamostatnenia sa, najdlhšie do 25 rokov veku. Osamostatnenie na účely tohto zákona je zabezpečenie si bývania a schopnosť samostatne sa živiť (§ 49 zákona).

Detský domov pre maloletých bez sprievodu

Pri výkone predbežného opatrenia v detskom domove pre maloletých bez sprievodu treba prihliadať na predchádzajúcu výchovu dieťaťa a rešpektovať kultúrne a náboženské odlišnosti dieťaťa. Detský domov pre maloletých bez sprievodu utvára podmienky na výučbu slovenského jazyka, ak je to vhodné a účelné pre rozvoj dieťaťa.

Detský domov pre maloletých bez sprievodu je povinný zistiť, ak je to vzhľadom na vek dieťaťa a jeho rozumovú vyspelosť možné, názor dieťaťa na všetky skutočnosti, ktoré sa ho týkajú, najmä zistiť názor dieťaťa na jeho premiestnenie, zlúčenie s rodinou, návrat do krajiny pôvodu, azyl, a to už pred vykonaním úkonov na účely jeho premiestnenia, zlúčenia rodiny, návratom do krajiny pôvodu alebo pred podaním žiadosti o azyl. Na účely zisťovania názoru dieťaťa podľa prvej vety detský domov pre maloletých bez sprievodu zabezpečí tlmočenie do jazyka, ktorému dieťa rozumie.

V detskom domove sa vykonáva ústavná starostlivosť, predbežné opatrenie a výchovné opatrenie

1. v profesionálnej rodine, ktorá môže vykonávať ústavnú starostlivosť, predbežné opatrenie alebo výchovné opatrenie v dome alebo v byte, ktoré sú vymedzenou časťou detského domova alebo vo vlastnom dome alebo vo vlastnom byte pre určený počet detí; suma poskytnutá detským domovom na úhradu výdavkov na dieťa alebo mladého dospelého v profesionálnej rodine je podľa veku dieťaťa najviac vo výške trojnásobku sumy životného minima,

2. v samostatných diagnostických skupinách, ktoré vykonávajú odbornú diagnostiku, v samostatných skupinách alebo špecializovaných samostatných skupinách pre určený počet detí, so samostatným stravovaním, hospodárením a vyčleneným rozpočtom, zriadených v samostatnom dome, byte alebo vo vymedzenej časti detského domova; starostlivosť o deti v jednej skupine zabezpečujú vychovávatelia a ďalší zamestnanci detského domova.

Vykonávanieústavnej starostlivosti, predbežného opatrenia a výchovného opatreniav profesionálnej rodine má prednosť pred ich vykonávaním v samostatných skupinách a v špecializovaných samostatných skupinách.

Ústavná starostlivosť, predbežné opatrenie a výchovné opatrenie sa vykonávajú v profesionálnej rodine najmä pre dieťa, ktoré

  • bolo odňaté zo starostlivosti rodičov na prechodný čas potrebný na úpravu pomerov dieťaťa,
  • vyžaduje na základe výsledkov odbornej diagnostiky liečebno-výchovnú starostlivosť alebo je občan s ťažkým zdravotným postihnutím,
  • vyžaduje zvýšenú starostlivosť na základe výsledkov odbornej diagnostiky z dôvodu porúch správania,
  • vyžaduje zvýšenú starostlivosť na základe výsledkov odbornej diagnostiky z dôvodu, že je drogovo závislé alebo inak závislé,
  • vyžaduje zvýšenú starostlivosť na základe výsledkov odbornej diagnostiky z dôvodu, že bolo týrané, pohlavne zneužívané alebo bol na ňom spáchaný trestný čin ohrozujúci jeho priaznivý psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin.

Ústavná starostlivosť, predbežné opatrenie a výchovné opatrenie sa vykonávajú v samostatných diagnostických skupinách

- v samostatnej diagnostickej skupine nevyhnutne potrebný čas na určenie odbornej diagnózy, najdlhšie dvanásť mesiacov,

- v samostatnej skupine,

- v špecializovanej samostatnej skupine v prípade, že nemožno túto vykonať podľa predchádzajúcich dvoch bodov, a to

1. pre deti s poruchami správania, ktoré vyžadujú starostlivosť na základe odbornej diagnostiky,

2. pre deti drogovo závislé a inak závislé po skončení liečby na základe odporúčania poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,

3. pre deti, ktoré vyžadujú zvýšenú starostlivosť z dôvodu, že boli týrané, pohlavne zneužívané alebo boli na nich spáchané trestné činy ohrozujúce ich priaznivý psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin,

4. pre maloletých bez sprievodu, ktorí vyžadujú osobitnú starostlivosť pre jazykové, kultúrne a náboženské odlišnosti,

5. pre deti s duševnou poruchou na základe posudku podľa osobitného predpisu,

s mentálnym postihnutím, telesným postihnutím, zmyslovým postihnutím, kombináciou postihnutí a pre deti s ťažkým zdravotným postihnutím,

- v samostatnej skupine pre mladých dospelých

- v samostatnej skupine pre maloleté matky s deťmi

V profesionálnej rodine zabezpečujú starostlivosť o deti manželia, ktorí sú zamestnanci detského domova, alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnancom detského domova. Manželia môžu zabezpečovať starostlivosť v profesionálnej rodine, ktorá je zriadená v samostatnom dome alebo byte, ktorý je vymedzenou časťou detského domova, len ak sú obaja zamestnanci detského domova.

Detský domov utvára podmienky na stretávanie sa dieťaťa s jeho rodičmi. Dieťaťu a jeho rodičom poskytuje detský domov, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a obec pomoc na uľahčenie priebehu stretnutí, na rozvoj a úpravu ich vzájomných vzťahov a na úpravu rodinných pomerov dieťaťa. Detský domov dohodne s rodičmi dieťaťa a s dieťaťom, ktoré je schopné vyjadriť svoj názor, miesto, čas, rozsah a spôsob stretávania sa s ohľadom na potreby dieťaťa, možnosti a schopnosti rodičov dieťaťa.

Ak je to v záujme dieťaťa nevyhnutné, detský domov môže určiť, že rodičia dieťaťa sa môžu stretnúť s dieťaťom

1. len za prítomnosti zamestnanca detského domova, ktorý je dieťaťu známou osobou,

2. len v detskom domove, ktorý na tento účel utvára vhodné podmienky,

3. mimo detského domova na území obce, v ktorej je sídlo detského domova,

4. na inom mieste vhodnom alebo utvorenom na účel stretávania sa dieťaťa s jeho rodičmi.

Na účely úpravy vzťahov medzi dieťaťom a jeho rodičmi detský domov utvára podmienky na pobyt rodičov v detskom domove. Detský domov písomne dohodne s rodičmi podmienky ich pobytu v detskom domove.

Ak je to vhodné a účelné, môže detský domov v súlade s individuálnym plánom rozvoja osobnosti dieťaťa umožniť dieťaťu pobyt u rodičov. Detský domov oznámi orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately čas, miesto a dĺžku pobytu dieťaťa u rodičov najmenej tri pracovné dni pred odchodom dieťaťa k rodičom tak, aby mohol orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately poskytnúť detskému domovu aktuálne informácie o rodinnom prostredí, ak je to potrebné v záujme dieťaťa.

Dieťa sa môže zdržiavať mimo detského domova len so súhlasom detského domova, o čom sa vedú záznamy, v ktorých je uvedený čas odchodu dieťaťa z detského domova a čas návratu dieťaťa do detského domova, osobné údaje fyzickej osoby, ktorá dieťa preberá, a to jej meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a miesto pobytu dieťaťa. Detský domov sleduje vplyv pobytu dieťaťa mimo detského domova na jeho psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin.

Dieťa má právo stretávať sa s prarodičmi, so súrodencami a s fyzickými osobami, ku ktorým má blízky vzťah.

Detský domov môže po dohode s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a obcou podať súdu podnet na zrušenie ústavnej starostlivosti.

Ak sa mladý dospelý pripravuje na povolanie, detský domov mu zabezpečuje stravovanie vyplatením sumy na zabezpečenie stravy v hodnote časti dennej stravnej jednotky zodpovedajúcej obdobiu, počas ktorého sa zdržiaval mimo detského domova.

Ak dieťa opustí detský domov bez súhlasu, detský domov je povinný túto skutočnosť oznámiť bezodkladne najbližšiemu útvaru policajného zboru, rodičom dieťaťa, súdu, ktorý nariadil ústavnú starostlivosť, predbežné opatrenie alebo uložil výchovné opatrenie, a orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Ak detský domov umožnil pobyt dieťaťu mimo detského domova a dieťa sa v určenom čase do detského domova nevrátilo, detský domov je povinný ihneď, najneskôr do 24 hodín vyzvať rodičov dieťaťa alebo prarodičov, súrodencov alebo iné osoby, ku ktorým má dieťa blízky vzťah, aby do 24 hodín zabezpečili návrat dieťaťa do detského domova.

Detský domov môže utvoriť podmienky na pobyt tehotnej žene o začiatku šiesteho mesiaca tehotenstva a ženy po pôrode a jej dieťaťa, najdlhšie do dvanástich mesiacov veku dieťaťa.

Detský domov poskytuje tehotnej žene, matke dieťa podľa predchádzajúceho odseku bývanie, stravovanie a obslužné činnosti, podmienky poskytovania starostlivosti a pobytu dohodne písomne.

Krízové stredisko

1) Krízové stredisko podľa zákona č. 305/2005 Z. z. zabezpečuje

a) vykonávanie opatrení podľa tohto zákona, ak sa dieťa, rodina alebo plnoletá fyzická osoba nachádza v krízovej životnej situácii,

b) výkon rozhodnutia súdu o výchovnom opatrení podľa osobitného predpisu,

c) výkon rozhodnutia súdu o predbežnom opatrení podľa osobitného predpisu,

d) výkon výchovného opatrenia

2) Krízové stredisko vykonáva svoju činnosť podľa § 47 ods. 4 písm. c), ak zabezpečuje výkon súdneho rozhodnutia podľa odseku 1 písm. b) a c).

3) V krízovom stredisku sa môže predbežné opatrenie vykonávať v profesionálnej rodine. Profesionálna rodina poskytuje starostlivosť dieťaťu vo svojom vlastnom prirodzenom rodinnom prostredí. Zamestnanci krízového strediska, ktorí zabezpečujú starostlivosť o dieťa v profesionálnej rodine, musia splniť podmienky podľa § 53 ods. 9 a 10. Manžel zamestnanca krízového strediska, ktorý zabezpečuje starostlivosť o dieťa vo svojom vlastnom prirodzenom rodinnom prostredí, musí spĺňať podmienku podľa § 39 ods. 4.

4) Na vykonávanie opatrení podľa § 47 ods. 4 písm. a) nie je potrebný súhlas rodiča, osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa, alebo zariadenia, v ktorom je dieťa umiestené.

5) Krízové stredisko vykonáva činnosť podľa § 47 ods. 3 písm. a) prvého až štvrtého bodu, siedmeho a ôsmeho bodu, písmena b) druhého bodu a ak vykonáva činnosť pobytovou formou, aj podľa § 47 ods. 3 písm. a) piateho a šiesteho bodu, písmena c) tretieho a štvrtého bodu, písmena d) prvého až tretieho bodu.

6) Krízové stredisko vypracúva individuálny plán na zvládnutie krízy, ktorého súčasťou sú metódy práce s dieťaťom, plnoletou fyzickou osobou, rodinou a blízkymi osobami týchto osôb. Súčasťou plánu podľa prvej vety je spôsob spolupráce so školou a spôsob pravidelného informovania zákonného zástupcu dieťaťa s neskončenou povinnou školskou dochádzkou, ak krízové stredisko vykonáva svoju činnosť podľa § 47 ods. 4 písm. c). Plnenie individuálneho plánu na zvládnutie krízy krízové stredisko vyhodnocuje písomne. Ak sa v krízovej situácii nachádza dieťa, krízové stredisko vyhodnocuje individuálny plán podľa prvej vety v spolupráci s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

7) Krízové stredisko písomne vypracúva program krízového strediska, ktorý obsahuje najmä cieľové skupiny, špecializáciu krízového strediska, ak sa krízové stredisko špecializuje na pomoc v určitých druhoch krízových situácií alebo na určitú vekovú kategóriu detí, podmienky prijatia do krízového strediska, metódy práce, postupy práce, profesijné zabezpečenie, práva a povinnosti klientov, ponuku následnej odbornej pomoci po skončení individuálneho plánu na zvládnutie krízy a kapacitu, ak krízové stredisko vykonáva činnosti pobytovou formou. V záujme ochrany a bezpečnosti fyzických osôb krízové stredisko nezverejňuje program krízového strediska.

8) Ak sa v krízovom stredisku vykonáva rozhodnutie súdu podľa odseku 1 písm. b) a c), krízové stredisko vedie spisovú dokumentáciu, ktorá obsahuje doklady podľa § 30 ods. 2 a 4 a poskytuje starostlivosť aj podľa § 47 ods. 3 písm. d) štvrtého bodu. Ak sa dieťa zdržiava bez súhlasu krízového strediska mimo tohto strediska, krízové stredisko postupuje § 58.


Resocializačné stredisko

(1) Resocializačné stredisko podľa tohto zákona sa zriaďuje na aktivizovanie vnútorných schopností detí a plnoletých fyzických osôb na prekonanie psychických dôsledkov, fyzických dôsledkov a sociálnych dôsledkov drogových závislostí alebo iných závislostí a na zapojenie
sa do života v prirodzenom prostredí.

(2) V resocializačnom stredisku sa
a) poskytuje odborná pomoc len na základe odporúčania adiktológa alebo psychiatra a splnenia podmienok prijatia uvedených v resocializačnom programe podľa odseku 5
1. plnoletej fyzickej osobe,
2. dieťaťu na základe dohody so zákonným zástupcom alebo osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, alebo so zariadením na výkon rozhodnutia súdu, v ktorom bolo dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti; súčasťou dohody je aj spôsob a výška úhrady za poskytovanú starostlivosť,
b) vykonáva rozhodnutie súdu o výchovnom opatrení,
c) vykonáva rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení, ak bol podaný návrh na uloženie výchovného opatrenia.

(3) Ak je plnoletá fyzická osoba podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu rodič dieťaťa, môže resocializačné stredisko utvoriť podmienky na pobyt dieťaťa s týmto rodičom.

(4) Resocializačné stredisko vykonáva činnosť podľa § 47 ods. 3 písm. a) prvého bodu, štvrtého bodu, ôsmeho bodu, desiateho bodu, dvanásteho bodu a trinásteho bodu, písmena b) druhého bodu až štvrtého bodu, písmena c) prvého bodu, tretieho bodu až piateho bodu, písmena d) prvého bodu a druhého bodu.

(5) Resocializačný program podľa § 47 ods. 3 písm. a) desiateho bodu obsahuje najmä cieľové skupiny, kapacitu, podmienky prijatia do resocializačného strediska, dĺžku trvania resocializačného programu, metódy práce, postupy práce, profesijné zabezpečenie, práva a povinnosti fyzických osôb uvedených v odseku 2 a ponuku následnej odbornej pomoci po skončení pobytu. Resocializačný program sa vypracúva písomne a je verejne dostupný.

(6) Poskytovanie stravovania v resocializačnom stredisku je aj príprava stravy v rámci pracovnej terapie.

(7) Resocializačné stredisko vypracúva za účasti fyzických osôb uvedených v odseku 2 individuálny resocializačný plán, ktorého súčasťou je určenie adaptačnej fázy resocializačného procesu dieťaťa alebo plnoletej fyzickej osoby, metódy práce s rodinou a blízkymi osobami týchto osôb, spôsob spolupráce so školou a spôsob pravidelného informovania zákonného zástupcu dieťaťa, ak poskytuje odbornú pomoc dieťaťu s neskončenou povinnou školskou dochádzkou. Podrobnosti o priebehu individuálneho resocializačného procesu resocializačné stredisko zaznamenáva a vyhodnocuje najmenej raz mesačne s dieťaťom alebo s plnoletou fyzickou osobou a raz za tri mesiace s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately príslušným podľa § 90 ods. 4 a zariadením na výkon rozhodnutia súdu podľa odseku 2 písm. a) druhého bodu.

(8) V resocializačnom stredisku sa resocializácia drogových závislostí a iných závislostí vykonáva pobytovou formou spravidla najmenej osem mesiacov.

(9) Resocializačné stredisko okrem činností podľa
odseku 4
a) vykonáva činnosti podľa § 47 ods. 3 písm. a) šiesteho bodu, ak poskytuje odbornú pomoc dieťaťu s neskončenou povinnou školskou dochádzkou,
b) vykonáva činnosti podľa § 47 ods. 3 písm. a) siedmeho bodu, ak poskytuje odbornú pomoc dieťaťu,
c) vedie spisovú dokumentáciu podľa § 30 ods. 2 a 4 a postupuje podľa § 58, ak vykonáva rozhodnutie súdu podľa odseku 2 písm. b) a c) alebo poskytuje odbornú pomoc na základe dohody so zariadením podľa odseku 2 písm. a) druhého bodu.

(10) Ak je dieťa alebo plnoletá fyzická osoba podľa odseku 1 infikovaná vírusom ľudskej imunodeficiencie alebo má ochorenie spôsobené vírusom ľudskej imunodeficiencie, resocializačné stredisko dohodne s ošetrujúcim lekárom spôsob zabezpečenia komplexnej zdravotnej starostlivosti



Sociálne veci a rodina

Tlačiť

 


Skúsenosti a postrehy

Zasielajte nám vaše námety, skúsenosti a podnety na zlepšenie našej práce

viac